Moja sesternica vyrastala v krásnom historickom meste. Často sme k nim jazdili a chodili napríklad na miestny hrad alebo k vode. Mala ešte dvoch starších súrodencov, ktorí už jazdili na strednú školu. Bola taký malý benjamín a radosť svojich rodičov. Prežila tú svoje prvé lásky a mala tu aj veľa priateľov. Byt bol naozaj malý a detská izba len jedna. Preto museli rodičia prakticky vyriešiť priestor. Vypravili sa preto do predajne nábytku, kde predávajú poschodové postele http://poschodovapostel.com/eshop/poschodov%C3%A9-postele . Jednu kúpili a k ​​tomu ešte menšie lôžko pre najmenšie dievčatko.

Vôňa ihličia na dosah

Neskôr sa odsťahovali na dedinu. Staršie deti už s nimi dávno nebývali a dokonca ich prostredná dcéra už mala sama svoje deti. Sesternici sa tu zo začiatku ani veľmi nechcelo. Nikoho tu nepoznala, pretože dedina je v pohraničí, kde líšky dávajú dobrú noc. Nakoniec si tu ale zvykla a sama hovorí, že už si ani nedokáže predstaviť návrat do mesta. V súčasnej dobe stavajú s manželom drevo domček pre svoju vlastnú rodinu. Tento rok sa tu už snáď nasťahujú, veď už čakajú tak dlho.