Narodil sa 12.5.1901 v prešovskej židovskej rodine. Grafik, vynikajúci karikaturista významných svetových osobností, od r.1939 žil v New Yorku. Jeho otec vlastnil reštauráciu Berger (neskôr Verchovina, Viktória).
Svetoznámy karikaturista a autor kreslených politických vtipov (cartoons) sa narodil 12. mája 1901 v Prešove a zomrel 15. mája 1997, tri dni po svojich 96. narodeninách, v New Yorku, ďaleko od rodného mesta. Svetobežníkom sa však stal náš rodák už zavčasu: kresliť sa učil v Prahe, výtvarné umenie študoval v Paríži a Berlíne, tu si napokon našiel miesto v jednom z najväčších denníkov.
V roku 1923 sa Oskár, medzičasom Oscar Berger, ako jeden z mála novinárov smel zúčastniť v Mníchove na procese s Hitlerom, ktorý sa, zatiaľ neúspešne, pokúsil o puč. No keď sa neskôr Hitler dostal k moci, Berger ako žid musel z Nemecka ujsť. Krátko pobudol v Budapešti, Paríži a Ženeve, kde sa zúčastnil niekoľkých zasadaní Ligy národov. V roku 1935 sa usadil v Londýne a začal pracovať pre noviny Daily Telegraph.
Publikoval pre Life, New York Times, New York Herald Tribune, vo Francúzsku napríklad Le Figaro - okrem mnohých iných.
Svojrázne portrétoval hlavy štátov, panovníkov aj filmové hviezdy, prosto, - ako dnes hovoríme - celebrity. Nachádzal ich v žiari reflektorov v Hollywoode i v New Yorku, na slávnom Yankee Stadium i vo Veľkej Británii, bol medzi nimi Winston Churchill, baseballová hviezda Joe Dimaggio, prezident J. F. Kennedy, Albert Einstein, Greta Garbo i Charlie Chaplin, legendárny violončelista Pablo Casals, prezident Nixon práve tak ako pápež Ján Pavol II.
Všetkých zachytil elegantným ťahom ceruzky, s citom pre jedinečnosť osoby i charakteristický detail: k Churchillovi neodmysliteľne patrí cigara, ku Kennedymu široký úsmev, pri ktorom sa odhalia zuby, k Chaplinovi fúzy práve tak ako k Einsteinovi zas mohutná hriva.
Berger si osobitne spomínal, ako mu v roku 1940 za leteckého náletu pózoval britský premiér. "Churchill na čele štátu symbolizoval vo všeobecnosti nádej. Zatiaľ čo sa staré múry parlamentu otriasali pod dopadajúcimi bombami, videl som, ako jeho tvár nadobúda črty rozhodnosti, akoby zbieral nové sily. Kriticky si prezeral kresbu (napokon, sám bol umelec) a zahmkal: ´Takto že vyzerám? ´ A so spikleneckým úsmevom k nej pridal svoj podpis." Mimochodom, to, že podpísal svoju karikatúru, sa pokladalo za čosi nanajvýš zriedkavé.
Kritike sa Bergerovo dielo videlo "skôr láskavé ako kritické, mierne satirické, ale nikdy nie zlomyseľné. Svojimi kresbami chce hlavne zabávať, " konštatovala. "Stačí niekoľko čiar a my na prvý pohľad rozoznáme objekt zobrazenia."
V 50. rokoch chodil Berger, ktorý sa medzičasom presťahoval do USA, na zasadania Spojených národov. Tu zachytil prakticky každého z významných svetových štátnikov, ktorého zazrel. Vyšlo aj viacero kníh s jeho kresbami:
Ezopove bájky (1947)
á la carte - gurmetové fantazmagórie v päťdesiatich kresbách (1948) Slávne tváre - zo skicára karikaturistu (1950)
Moje obete - ako robiť karikatúru (1952)
Ľúbim ťa - výber z ľúbostnej poézie (1960)
Prezidenti - od Washingtona po súčasnosť (1968)
Jeho práce nájdeme v stálej expozícii v Národnej galérii portrétov vo Washingtone a inde.
V máji 2011 uplynie 110 rokov od narodenia jedného z najslávnejších karikaturistov 20. storočia.
Zdroj: www.presov.sk
