Gedeon Majunke

Narodil sa 10. 5. 1854 v mestečku Spišská Sobota, zomrel 10. 4. 1921. Otec Áron Majunke, matka Johana, rod. Kniznerová, Manželka Alica, rod. Hergeselová ,mal troch synov a dcéru.

 

Ukončil štúdium na stavebnej fakulte Vysokej školy technickej vo Viedni. 3 roky študoval na Akadémii výtvarných umení (Hansenova majstrovská škola) vo Viedni a už ako žiak dostal cenu za projekt „ideálneho múzea“. Ako architekta ho lákali Vysoké Tatry, preto odmietol  miesto učiteľa na fakulte a vrátil sa domov. V projektoch uplatňoval neoklasicizmus 2. polovice 19. storočia, kombinovaný s neorenesanciou a na fasádach so secesiou. Na stavbách realizovaných vo Vysokých Tatrách uplatnil štúdium architektonickej tvorby v alpských turistických centrách. Podľa jeho projektov sú postavené letoviská, kúpeľné a verejné budovy, hotely, letohrádky, napríklad v Novom Smokovci, Tatranskej Polianke, Dolnom Smokovci, Tatranskej Lomnici, Starom Smokovci, staničné budovy Tatranskej elektrickej železnice, kostoly v Tatranskej Lomnici a Dolnom Smokovci. Mnohé stavby stoja v podtatranských a spišských mestách a kúpeľoch. Projektoval tatranské a podtatranské kostolíky, reštauroval viaceré spišské kaštiele a navrhoval továrenské a administratívne budovy, obytné domy a vily. Je autorom náhrobných pomníkov na spišských cintorínoch, verejných parkov a kúpeľných záhrad. V súťaži Výtvarnej akadémie vo Viedni získal cenu za projekt ideálneho múzea. Pôsobil aj ako predseda Stavebnej komisie Uhorského karpatského spolku.

 

Okrem iného patril medzi iniciátorov zavedenia elektrického prúdu do Spišskej Soboty (19. 10. 1918). Bol veliteľom dobrovoľného hasičského zboru.

 

Dielo (výber): Hrázdené a zrubové stavby, Dolný Smokovec (1883 – 1890); Poľovnícky zámoček, Tatranská Javorina (1884 – 1885); Kamzík (Vila Klotilda), Starý Smokovec (1885 – 1887); Rímskokatolícky kostol, Starý Smokovec (1888); Hotel Lomnica (1893); Slovenský dom,  Turistický dom v Tatranskej Lomnici (1894); Hotel Tatra, Tatranské Matliare (1895); Vila Solisko, Štrbské Pleso (1896 – 1897); Veľké lýceum, Kežmarok (1896); Poľovnícky zámoček, Vyšné Hágy (1898); Téryho chata (1899), Rímskokatolícky kostol, Tatranská Lomnica (1899 - 1900); Obytné domy a vily, Poprad, Spišská Sobota, Spišská Nová Ves, Levoča, Spišská Belá, Spišské Vlachy.

 

Zdroj: www.poprad.sk


 
Pre zobrazenie tohto bannera je potrebný Adobe Flash Player.

Osobnosti východu

Viac osobností

Samuel Révai

Kníhkupec, vydavateľ, spisovateľ

1835-1908 Rodákom zo Šarišských Lúk bol kníhkupec Samuel Révai.   Knihárstvu sa vyučil v Prešove,…


Kornel Divald

Slovenský fotograf

Naroil sa 21. mája 1872 v Prešove,  zomrel 24. mareca 1921v Budapešti. Bol spisovateľ, historik…