Brat Cyprián (1724 - 1775), vlastným menom Franz Ignatz Jaisge prišiel do Červeného Kláštora v roku 1756 z rodných Polkovíc v Sliezsku. Rádový sľub zložil v kamaldulskom kláštore v Nitre na Zobore 13. septembra 1753. Potom pokračoval v štúdiách vo Wrocawi a neskôr sa zdržoval aj Nitre, v Brne, v Czstochowej a s najväčšou pravdepodobnosťou aj v Taliansku.
Nadobudol veľké vedomosti z medicíny, floristiky, farmácie, alchýmie a botaniky. Zaoberal sa aj písaním vedeckej literatúry, beletrie a zbieraním ľudovej slovesnosti. Najväčšmi ho však preslávil herbár, ktorý tvoril v rokoch 1765 - 1771. Druhá časť herbára má tridsaťšesť strán, obsahuje prevažne po nemecky napísané poznámky o lekárskom použití zozbieraných rastlín, opisy príznakov a diagnóz najčastejších chorôb, spôsoby ich liečby pomocou bylín, pričom sa konkrétne poukazuje na Cypriánove liečebné úspechy.
Dodnes nikto nechápe ako je vôbec možné, že tajomný rád asketických pustovníkov dokázal vytvoriť diela takého významu, hlavne keď je všeobecne známe, že im rehoľné pravidlá akúkoľvek k študijnú a vedeckú činnosť zakazovali. O žiadnych iných kamalduloch v Európe neexistujú ani podozrenia o vyvíjaní podobnej činnosti.
Okrem toho Cypriána fascinovalo lietanie a skúmal spôsob fungovania vtáčích krídel. Jedny krídla, ponášajúce sa na rogalo mu cirkevná vrchnosť údajne spálila na námestí v Spišskej Belej ako diablov vynález. Legenda vraví, že si tajne zostrojil ešte jedny krídla, dokonalejšie a pevnejšie a na tých sa rozhodol zletieť vysokú skalu. Od toho dňa ho nikto viac nevidel.
Zdroj: www.likavka.sk
